Základy rómskej gramatiky
Stručný prehľad gramatiky slovenskej (severocentrálnej) rómčiny z gramatických tipov kurzu Čiriklo, s príkladovými vetami.
Zadarmo · iPhone s iOS 17.0 alebo novším
Android: v testovaní na Google Play, čoskoro na stiahnutie
Ďakujeme! Keď bude Čiriklo na Google Play, napíšeme ti.
Adresu sa nepodarilo uložiť. Skontroluj ju a skús to prosím znova.
Sloveso byť
| Rómsky | Slovensky |
|---|---|
| me | ja |
| tu | ty |
| jov | on |
| joj | ona |
| som | som |
| sal | si |
| hino | je (on)Tvar slovesa byť pre mužský rod: jov hino – on je. |
| hiňi | je (ona)Tvar pre ženský rod: joj hiňi – ona je. |
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Me som Rom. | Som Róm. |
| Tu sal Romňi. | Ty si Rómka. |
| Jov hino gadžo. | On je Nerom. |
| Joj hiňi Romňi. | Ona je Rómka. |
Sloveso byť
me som – ja som, tu sal – ty si, jov hino – on je, joj hiňi – ona je, amen sam – my sme, tumen san – vy ste, jon hine – oni sú. Tvar hin (je) sa používa, keď rod nie je dôležitý: Oda hin kher. – To je dom.
Bol som
Minulý čas slovesa byť: somas (bol/a som), salas (bol/a si), has (bol/a, bolo).
Členy a rod: o a e
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Me som e Jana. | Som Jana. |
| Me som o Martin. | Som Martin. |
| E baba hiňi khere. | Babka je doma. |
| O čhavore hine khere. | Deti sú doma. |
Mená so členom
Pred menami sa v rómčine často používa člen: o pre mužov, e pre ženy. Me som o Martin. – Som Martin. Me som e Jana. – Som Jana.
Mužský a ženský rod
Rómske podstatné mená sú mužského alebo ženského rodu. Člen o stojí pred mužským rodom (o dad), e pred ženským (e daj). V množnom čísle je o (o čhave).
Prídavné mená: -o, -i, -e
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| O kher hino baro. | Dom je veľký. |
| E čhaj hiňi cikňi. | Dievča je malé. |
| Mire phrala hine terne. | Moji bratia sú mladí. |
| Tiri pheň hiňi šukar. | Tvoja sestra je pekná. |
Koncovky -o, -i, -e
Prídavné mená majú v mužskom rode -o (baro kher – veľký dom), v ženskom -i (bari fameľija – veľká rodina) a v množnom čísle -e (bare čhave – veľkí chlapci).
Zmäkčovanie
V ženskom rode sa d, t, n, l pred -i zmäkčujú: cikno → cikňi, kalo → kaľi, lolo → loľi, terno → terňi.
Šukar sa nemení
Niektoré prídavné mená majú jediný tvar: šukar čhavo (pekný chlapec), šukar čhaj (pekné dievča).
Prevzaté farby
Farby belavo (modrý), šargo (žltý) a žeľeno (zelený) majú v oboch rodoch -o: šargo phabaj – žlté jablko, hoci phabaj je ženského rodu. V množnom čísle končia na -a.
Môj, tvoj, náš
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Miri daj hiňi khere. | Moja mama je doma. |
| Kaj hino tiro dad? | Kde je tvoj otec? |
| Amaro kher hino baro. | Náš dom je veľký. |
Môj, moja, moji
Privlastňovacie zámená majú koncovky podľa rodu: miro dad (môj otec), miri daj (moja mama), mire phrala (moji bratia). Rovnako tiro/tiri/tire (tvoj), amaro/amari/amare (náš), leskero (jeho), lakero (jej).
Ako sa povie „mať“: hin man
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Hin man phral. | Mám brata. |
| Nane man pheň. | Nemám sestru. |
| Hin tut rikono? | Máš psa? |
| Nane man love. | Nemám peniaze. |
Mám = je ma
Rómčina nemá sloveso „mať“. Hovorí sa Hin man phral. – doslova „Je ma brat“, teda Mám brata. Hin tut? – Máš? Nane man. – Nemám.
Mať zviera
Rovnako ako pri rodine: Hin man rikono. – Mám psa. Nane man mačka. – Nemám mačku.
Prítomný čas
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Me chav maro the pijav thud. | Jem chlieb a pijem mlieko. |
| Chas phabaj? | Ješ jablko? |
| O čhavo chal jandro. | Chlapec je vajce. |
| So keres? Kerav buťi. | Čo robíš? Pracujem. |
Prítomný čas
Slovesá majú koncovky podľa osoby: kerav (robím), keres (robíš), kerel (robí), keras (robíme), keren (robíte, robia). Podobne chav, chas, chal (jem, ješ, je) a pijav, pijes, pijel (pijem, piješ, pije).
Sloveso ísť
Te džal (ísť): džav (idem), džas (ideš / ideme), džal (ide), džan (idete / idú).
Chcem a mám rád: kamav a rado
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Kamav zumin. | Chcem polievku. |
| Kames te chal? | Chceš jesť? |
| Rado giľavav. | Rád spievam. |
| Kamav o ňilaj. | Mám rád leto. |
Chcem + sloveso
Kamav znamená chcem aj mám rád. S ďalším slovesom sa spája slovom te: Kamav te chal. – Chcem jesť.
Rád robím
Slovo rado sa dáva pred sloveso: Rado khelav. – Rád tancujem. Rado genav. – Rád čítam.
Budúci a minulý čas
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Tajsa avava. | Zajtra prídem. |
| So kereha tajsa? | Čo budeš robiť zajtra? |
| Idž somas khere. | Včera som bol doma. |
Budúci čas
Budúci čas sa tvorí pridaním -a: džav (idem) → džava (pôjdem), avav (prichádzam) → avava (prídem), kerav (robím) → kerava (urobím). V 2. osobe sa -s mení na -h: aves → aveha (prídeš).
Bol som
Minulý čas slovesa byť: somas (bol/a som), salas (bol/a si), has (bol/a, bolo).
Rozkazy a zákazy
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Av andre, beš tele! | Poď ďalej, sadni si! |
| Šun, so phenav! | Počúvaj, čo hovorím! |
| Ma dara, av adaj! | Neboj sa, poď sem! |
Rozkazy
Rozkazovací spôsob je často len kmeň slovesa: Av! (Poď!), Dža! (Choď!), Dikh! (Pozri sa!), Šun! (Počúvaj!). Zákaz sa tvorí slovom ma: Ma dara! – Neboj sa!
V, do, na – a pádové koncovky
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Andro veš hin ruv. | V lese je vlk. |
| O čhavore džan andre škola. | Deti idú do školy. |
| Pro skamind hin maro. | Na stole je chlieb. |
| Bešav Prahate. | Bývam v Prahe. |
Do a v
Andro (v, do) sa spája so slovami mužského rodu: andro foros – v meste aj do mesta. Andre so ženským rodom: andre škola – v škole aj do školy.
Na stole
Pro znamená na: pro skamind – na stole aj na stôl.
Z Prahy, v Prahe
Pri názvoch miest sa používajú pádové koncovky: Prahate – v Prahe, Prahatar – z Prahy.
Množné číslo
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Hin la šukar jakha. | Má pekné oči. |
| Dukhan man o pindre. | Bolia ma nohy. |
Oči, uši, ruky
Množné číslo: jakh → jakha (oči), kan → kana (uši), vast → vasta (ruky), bal → bala (vlasy), pindro → pindre (nohy).
Bolí ma
Dukhal man o šero. – Bolí ma hlava. Keď bolí viac vecí, sloveso je v množnom čísle: Dukhan man o pindre. – Bolia ma nohy.
Ľudia a zvieratá ako predmet
| Príklad | Slovensky |
|---|---|
| Dikhav o kher. | Vidím dom. |
| Dikhav la čha. | Vidím to dievča. |
| Šunav le dades. | Počúvam otca. |
Vidím ťa
Keď je predmetom vety človek alebo zviera, mení sa tvar: Dikhav la čha. – Vidím to dievča. Pri veciach sa tvar nemení: Dikhav o kher. – Vidím dom.
Zdrobneniny
Zdrobneniny
Prípona -oro/-ori robí slová menšími a nežnejšími: čiriklo → čirikloro (vtáčik), čhaj → čhajori (dievčatko).
Je to len prehľad a gramatika sa medzi rómskymi dialektmi líši. Viac v sprievodcovi Ako sa naučiť rómsky.
Viac o rómčine
- Pozdravy v rómčine: dobrý deň, ďakujem, ľúbim ťa
- Čísla v rómčine
- Rodina v rómčine
- Rómska abeceda a výslovnosť
- 73 rómskych fráz pre začiatočníkov
- Ako sa naučiť rómsky
- Rómske dialekty
Nauč sa to s aplikáciou Čiriklo
Bezplatná aplikácia Čiriklo učí slovenskú rómčinu v krátkych lekciách ako v hre: každé slovo aj vetu si vypočuješ, aj spomalene, a precvičuješ ich, kým si ich nezapamätáš. Vysvetlivky v aplikácii sú zatiaľ v češtine.
Zadarmo · iPhone s iOS 17.0 alebo novším
Android: v testovaní na Google Play, čoskoro na stiahnutie
Ďakujeme! Keď bude Čiriklo na Google Play, napíšeme ti.
Adresu sa nepodarilo uložiť. Skontroluj ju a skús to prosím znova.